Štvordňový pracovný týždeň: utópia alebo budúcnosť?
Podľa štúdií vo firmách, ktoré implementovali štvordňový pracovný týždeň bez zníženia platu, sa zamestnanci stali produktívnejšími, šťastnejšími a mali nižšiu mieru vyhorenia. Príkladom je Island, kde medzi rokmi 2015 a 2019 testovali túto schému na vyše 2500 zamestnancoch. Výsledok? Výkon sa neznížil – v niektorých prípadoch sa dokonca zvýšil.
"Menej práce neznamená menej hodnoty. Znamená to viac sústredenia a menej plytvania." — anonymný vedúci oddelenia po pilotnom teste
Argumenty proti
Nie všetci sú však nadšení. Kritici tvrdia, že niektoré odvetvia (zdravotníctvo, logistika, pohostinstvo) si nemôžu dovoliť znížený pracovný čas bez zníženia efektivity alebo bez potreby ďalšieho personálu. Tiež poukazujú na to, že skracovanie času môže len zvýšiť stres, ak sa od zamestnancov bude očakávať rovnaký výkon za menej času.
Kto z toho získa?
Najväčším víťazom by mohla byť rovnováha medzi pracovným a osobným životom. Ľudia by mali viac času na rodinu, oddych, šport, duševné zdravie či osobné projekty. Pracovníci v kanceláriách by mohli byť motivovanejší, keď vedia, že majú extra deň voľna ako odmenu za efektivitu.
Pre firmy je to šanca znížiť náklady (elektrina, prenájom, vybavenie) a zároveň byť atraktívnejšími na trhu práce – najmä pre mladších zamestnancov, ktorí oceňujú flexibilitu viac ako vysoký plat.
Je Slovensko pripravené?
Na Slovensku zatiaľ prevláda skôr opatrnosť. Tradičné firemné štruktúry a konzervatívny prístup k práci bránia rýchlym zmenám. No trend je nevyhnutný – hybridné modely, flexibilné hodiny a digitálne pracovné prostredia vytvárajú tlak na zmenu aj u nás.
Otázka teda neznie, či budeme pracovať štyri dni v týždni. Otázka znie: kedy sa na to konečne odhodláme?